Možno nezaslúžený dar....

"Bol raz jeden veľmi učený kňaz svätý muž, ktorý sa vedel rásne modliť. Keď bolo sucho a nedostatok úrody, vždy vyšiel za dedinu do malej jaskyne, zapálil oheň, venoval Bohu jednoduchú obetu a krásnu modlitbu. ...a Boh dedine pomohol.
Kňaz však náhle zomrel. Jeho nástupca nepoznal presne rituály ani slová jeho modlitby. Tak keď bolo sucho, vošiel do jaskyne, venoval Bohu obetu dlhú modlitbu a povedal mu: " Bože, nepoznám a neviem sa tak krásne modliť ako môj predchodca a nie som ani taký dokonalý človek, ale prosím Ťa z celého srdca, pomôž ľuďom v tejto dedine, potrebujú Ťa. "...a Boh dedine pomohol.
Zomrel aj tento kňaz a jeho nástupca neznášal obety a modlitby, vedel len recitovať. Keď bolo sucho, vošiel do jaskyne, krátko pozdravil Boha, odverklikoval naučený text a o minútu bez jedinej naozaj úprimnej prosby odišiel preč. ...a Boh dedine pomohol.
Posledný kňaz bol človekom zhýralým a hrdým, neznášal modlenie a viac sa venoval mamone ako duchovnu. Keď bolo v dedine sucho, prišiel do jaskyne a povedal: " Počuj Bože, Ty si ale strašný diletant a ješitný sebec. Všetko si tu stvoril a nechávaš nás ako žobrákov prosiť o to , aby si nás uživil miesto toho, aby si nám to dal zo svojej milosti. Nevieš ani stvorť poriadný svet. Vieš čo, kašlem na Teba, nalož s ľuďmi v dedine ako chceš a vôbec, daj nám už svätý pokoj." ...a Boh dedine pomohol... "

Nie každý človek si uvedomuje, čo vlastne dostáva, nech je to čokoľvek: kvety od partnera, nejakého plyšáka od priateľov k narodeninám alebo veľmi veľa iných veci, ktoré sú k nášmu životu nepotrebné a vo väčšine prípadov tekmer zbytočné. Ale predsa sú to veci nám darované z lásky... A to, čo je pre nás možno dôležité, niekedy nevidíme alebo ani nechceme vidieť...

Pre nňa osobne je to veľmi povzbudzujúce, pretože Boh je veľmi veľký a veľmi dobrý. Dáva nám nespočitateľné množstvo milosti a veľa iných darov, keď to potrebujeme ale niekdy ani nežiadame. On vie čo nám chýba a preto nás ako keby "rozmaznáva".
Niekedy si ani ja sám neuvedomujem, čo od Neho dostávam a že za všetko môžem ďakovať Jemu...Bohu.

Tak ako Boh pomohol dedine, tak pomáha každému jednému z nás. Aj keď si možno myslíme, že je to úplne banálna vec. Niekedy si fakt možno stačí len otvoriť poriadne oči a vnímať tú všetkú lásku ktorou nás obklopuje...

Tak nech sa nám dari...:))