Musím sa Vám priznať, že som sa nič, ale naozaj nič neučil. Neviem či som fakt všetko nechával na to, že mi Boh pomôže alebo na to, že budem mať obrovské šťastie. Učil som sa len v nedeľu asi také tri hodinky a to bolo všetko.
V pondelok ráno sme prišli všetci do školy na slávnostné otvorenie maturít. Bolo to ako každá oficiálna vec na škole. Všetci v oblekoch a pekne upravení. Ale toto bolo pre nás trochu iné ako stále, pretože to už bolo naozaj posledné také „predstavenie“. Riaditeľ ako vždy povedal pár hrejivých slov, predstavil predsedov komisií a nakoniec nám zaželal veľa šťastia v ťahaní a odpovedaní.
Veľmi som sa bál aj keď navonok som to trošku skrýval. Bolo však vidno, že nie je so mnou všetko OK. Poviem vám, nikdy som sa v priebehu takom krátkom čase toľko nemodlil a neprosil Boha o pomoc. Šiel som až o 10:30. Mal som pocit ako keby sa mi malo zastaviť srdce. Ani som ho necítil... V bruchu som mal takú diskotéku ako ešte nikdy.
Najhoršie na tom bolo, keď spolužiaci vychádzali von so slovami „Zhorel som...“ „Zničili ma...“. Vtedy mi nebolo všetko jedno. O desiatej mali krátku prestávku a hneď na to som šiel do triedy ja. Po prestávke prišla len moja triedna a ďalší skúšajúci bez predsedníčky. Vytiahol som si otázku č.13. Nemal som ani šajnu v tom okamihu čo to je. Názov témy bolo „Logické riadenie a Kombinačné logické obvody.“ Hneď som sa odvážne spýtal triednej o čom to vlastne tam mám rozprávať (keďže tam nebola predsedníčka). Povedala mi také záchytné body a v tom už prišla predsedníčka. Usmial som sa na ňu, pretože to bola mamka mojej kamarátky. Celý víkend som sa pýtal Mišky ako sa má mamka a také veci. Dúfal som, že jej niečo pripomenula.... Tiež sa na mňa usmiala a v tej chvíli mi spadol kúsok toho veľkého balvana čo som mal na srdci. Po pol hodine prípravy som začal odpovedať. Povedal som to čo som vedel. V otázke som mal asi ešte desať pod otázok, ale ja som začal tou čo som vedel a pri nej som aj skončil. Potom ma triedna zastavila a povedala celý úvod a mne už neostávalo nič iné len prikyvovať. Potom sa ma ešte stále niečo pýtala a ja som sa snažil vždy povedať správnu odpoveď.... aj s pomocou predsedníčky, ktorá mi našepkávala (ALE TOTO NIKOMU NEHOVORTE!!!) Potom sa ma aj ona niečo pýtala, ale najlepšie bolo, že už aj s odpoveďou.
S odbornej som dostal známku DOBRÝ. Nechcel som tomu ani veriť.... Hneď večer som ďakoval Miške a nech sa poďakuje aj mamke...Bolo to super.
V utorok som mal angličtinu. Tiež som sa modlil ako nikdy. Neuveríte ale vytiahol som si tému šport. Téma pre mňa ako uliata. A ešte k tomu som mal taký rozhovor na tému: Že pracujem pre nejakú dobrovoľnú organizáciu a pomáham ľuďom a mal som presvedčiť kamaráta aby sa pridal... Takisto téma pre mňa ako uliata. Stal sa mi tam taký malý „trapas“ keď som prišiel už k stolu, že idem odpovedať, tak skúšajúca vraví predsedníčke, že mam päťku. A ja no to ako to, že už mám päťku, veď som sa ešte ani neozval.... V tom strese som si ani neuvedomil, že ona myslí na číslo mojej témy... Tak sme sa trochu zasmiali a začal som hovoriť. Bolo to fajn!
Dostal som nakoniec dvojku. Mal som tam potom ešte viac menších „trapasov“, ale o nich potom niekedy osobne....
Dnes som mal poslednú skúšku zo slovenčiny. Celý čas ako som tam sedel a čakal na to, kým spolužiak skončí odpoveď, aby som si mohol potiahnuť otázku, som sa v kuse modlil „zdravasy“ jeden za druhým a dúfal som, že si vytiahnem Ľudovú slovesnosť. Po prečítaní témy som nemal ani šajnu o čom to je. O čom sú tie diela. Mal som ich porovnať a tiež hlavné postavy. Mal som tam ukážky z ktorých som mal čerpať. Ani neviem ako sa to stalo, ale odrazu som si začal písať prípravu a ešte mi aj bolo malo času. Povedal som čo som mal a vedel a už bol aj skoro koniec odpovede. Ešte sa ma niečo spýtali aby mali ešte z čoho ťažiť keď mi budú dávať známku. Bol to super pocit. To, čo som dostal ešte neviem, pretože výsledky sa dozviem až o pár hodín, tak vám ju tu potom napíšem dodatočne.
Teraz sa už neviem nabažiť pocitu, že už mám všetko za sebou. Už nemusím ráno vstávať do školy a podobné veci.
Uvedomujem si, že už som dospelý a musím pomaly začať žiť svoj vlastný život.
Veľmi si teraz uvedomujem aká silná je modlitba. Ako silno dokáže pôsobiť a akú ma silnú moc. V takýchto situáciách sa človek uistí, že Boh je tu stále pri ňom a nikdy Ho neopustí. Som veľmi vďačný Bohu a všetkým, ktorí mi pomáhali, či už modlitbami alebo všelijako inak.
Mami, veľmi ti ďakujem, že nado mnou bdieš a dávaš mi pociťovať tvoju lásku i keď už len z hora. Nikdy by som to bez Teba nedokázal.... ĎAKUJEM!!!
